Sovia jaskyňa

Malý otvor v skalnej stene napravo za Borinským kameňolomom je v období bez vegetácie vidno z cesty a niet divu, že zaujal aj jaskyniarov. Pretože je vo výške 3m, na jeho prieskum v r.1985 bolo treba určitú lezeckú zručnosť (rebrík nebol nablízku). Po konštatovaní užšej rúrovitej chodby dlhej 2,5m sa záujem o lokalitu stratil. Jeden pokus tu ešte padol v zime 1987, kedy dvojica P. Magdolen a R. Nevařil jaskyňu kompletne vyčistila od lístia a zdochnutej sovy a začala kopať na konci, ale namáhavé ťaženie premrznutých sedimentov rýchlo ukončili. Jaskyňu sme potom v lete zamerali (dĺžka 3,1m) a odložili ad acta. V lete 1990 prišiel do bratislavskej skupiny nový záujemca o jaskyniarčenie a pri nazáväznom pohovore sa priznal, že má už vytipovanú lokalitu. Po zistení, že sa jedná o Soviu jaskyňu nemal nik námietky, a tak sa stala jeho pracoviskom. O. Trávnik tu spolu s troma synmi v priebehu jesene a zimy vyčistil chodbu od hlinitej výplne v dĺžke 15m klasickou technológiou. Práce prerušila jarná vlhkosť, keď sa vo vstupe utvorila riadna kaluž a ťažené sedimenty sa začali lepiť na náradie. Obnovili sa až na jeseň 1991, kedy jaskyňa trocha vyschla. Namáhavá činnosť tu bola po niekoľkých akciách ukončená. Vysušeniu jaskyne nepomohlo ani odstránenie prahu vo vstupe, čím sa nenávratne vypustila kaluž.