Text na základe článku uverejneného v Spravodaji SSS 3/1995, autor: Peter Magdolen
Jeden z trojice viktoriánskych bádateľov mal svojho času nejasné reči o perspektívnej diere kdesi pri Veľkom závrte. Samozrejme, že si zvyšní dvaja raz vystriehli jeho neprítomnosť a dieru vypátrali. Nebolo treba veľa času, aby ju vzápätí rozšírili do prielezna a dostali sa ňou 3m do masívu. Na ďalšej akcii však prieskumná dvojica bola vypátraná ďalšími jaskyniarmi a práce tu prestali mať utajený charakter. Od prvej spoločnej akcie dňa 27.1.1990 sa tu pracovalo celú zimu až do konca marca, kedy rastúci pesimizmus a zlá kvalitu vzduchu na konci dosiahli kritický stupeň a viac sem už kopať neprišiel žiadny nadšenec. Výplň tvorilo spočiatku natlačené lístie, čo vyvolalo naivnú hypotézu, že ho sem navial mohutný prievan, avšak neskoršia hlina a vzápätí ílovitý sediment nás vyviedol z omylu. O objeme výkopových prác svedčí fakt, že v jednej chodbe, pôvodne úplne vyplnenej lístím a hlinou, neskôr členka skupiny Irena P. dokonca tancovala kankán (poležiačky).
Jaskyňa Troch vchodov sa nachádza v pravom príkrom skalnatom svahu nad ostrou zákrutou asfaltovej cesty Borinka – Košariská asi 200m za kameňolomom. Jaskyňa má tri vchody, ale len jeden je prekopaný do prielezna a jeho nadmorská výška je 401m. Hneď za vchodom sa priestor rozširuje do nevýraznej sienky, z ktorej vybieha niekoľko plaziviek. Postup do masívu vedie v smere na J, klesajúca plazivka sa po 5m zatáča doľava a ďalej už neklesá. Ílovitá výplň v jej koncovej časti pri bode 8 nechávala pred vykopaním vzduchovú medzeru 20cm, avšak v úplnom závere sa takmer dotýkala stropu, čo bolo tiež jedným z dôvodov ukončenia činnosti. Zo vstupnej sienky stúpa na V ďalšia plazivka a končí po 6m závalom komunikujúcim s malou prepadlinou na povrchu (tretí vchod). Z uvedených chodieb vybiehajú bočné chodbičky na hranici prieleznosti, čím vytvárajú akési torzo labyrintu, čo spolu s eróznymi tvarmi na stenách a kruhovými profilmi nepochybne svedčí o riečnom pôvode jaskyne, hoci vstupné časti sú poznačené mrazovým zvetrávaním. Jaskyňa predstavuje zvyšok rozsiahlejšej fosílnej jaskyne, no práce na jej ďalšej prolongácii sa nateraz vytratili z plánov činnosti bratislavskej skupiny a tak jej ostáva dĺžka 25,7m a denivelácia 3,6m.
Autor: Peter Magdolen