Text na základe článku uverejneného v Spravodaji SSS 4/2023, autor: Peter Magdolen
Pri súpise jaskýň Cajlianskeho krasu sme boli upozornení Ivanom Demovičom na malú jaskyňu, v ktorej pracoval niekedy v roku 2006 spolu s Milošom Hačom a Braňom Šmídom.
Na základe Ivanovej informácie sme jaskyňu hľadali v blízkosti opisovaného lomu, najprv vo svahu od potoka Blatina, neskôr aj v druhom svahu od Sedláčkovho jarku, avšak až povyše kameňolomu. Až pri ďalšej návšteve krasu a po spresňujúcej informácii sme jaskyňu našli, trocha ju vyčistili a zároveň zamerali. Popritom sme lokalizovali ďalšiu puklinovú jaskynku asi 20 m severne. Vykopanú jaskyňu sme pomenovali Milivabra podľa prvých písmen mien objaviteľov, resp. kopáčov v súlade s tradíciou zavedenou Braňom Balážom.
Jaskyňu tvorí puklina v skalnom teréne, úzka chodba sa po 3m rozšíri na mieste križovania s inou puklinou a v pôvodnom smere mierne stúpa a vyznieva, rovnako je ukončená aj križujúca puklina. Kopáčov tu inšpiroval prievan, ide ale len o lokálne prúdenie vzduchu v popraskanom masíve a nie je reálny predpoklad nájsť tu rozmernejšie priestory vzhľadom na malé rozšírenie krasu v úzkom vápencovom výbežku.
Autor: Peter Magdolen