Jaskyniarska skupina Speleo Bratislava je jednou z 51 jaskyniarskych skupín Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS) a pôsobí na území Malých Karpát (Borinský kras, Cajlanský kras, kras Devínskych Karpát), Vysokých a Belianskych Tatier
Jaskyniarská skupina Speleo Bratislava je jednou z 51 jaskyniarskych skupín Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS).
História skupiny sa začína písať koncom marca roku 1946, kedy do oblasti Homoľskych Karpát prichádza biológ prof. Karol Silnický, pedagóg z Trnavskej Univerzity, spolu so svojimi spolupracovníkmi (zväčša študenti). V rámci svojho „krúžku“ začínajú so systematickým prieskumom Borinského krasu. Ten však koncom 50. rokov 20. stor., pre technické možnosti vtedajšej doby, začína stagnovať. Oživenie nastáva v druhej polovici 60. rokov 20. stor. kedy do tejto oblasti prichádzajú mladí táborníci z trampského hnutia. Popri svojich aktivitách sa začínajú zaujímať aj o okolité jaskyne a spolu s pamätníkmi Silnického skupiny v nich začínajú sondovať. V lete 1969 sa koná jaskyniarska škola pod hlavičkou Slovenskej únie táborníkov. Po jej skončení absolventi zakladajú v októbri 1969, oblastnú skupinu č. 20 Bratislava, ako organizačnú zložku SSS…
Aktivita jaskyniarov SPELEO Sratislava sa sústreďuje na prieskum, propagáciu, ochranu a mapovanie jaskýň. Spolu s členmi Speleoklubu Trnava sa každoročne od roku 2011 podieľame na organizovaní verejnosti prístupnej akcie – Speleoškola. Okrem toho udržiavame priateľské kontakty s ostatnými malokarpatskými jaskyniarskými klubmi – jaskyniari Plavecké Podhradie, OS Čachtice a už vyššie spomenutý speleoklub Trnava. Okrem blízkych jaskyniarskych klubov sa zúčastňujeme na akciách a udržiavame priateľské kontakty aj so vzdialenejšími skupinami, najmä – Speleoklub Banská Bystrica, Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, Speleoclub Nicolaus a Oblastná skupina Jána Majku. Pravidelne sa zúčastňujeme na akciách vedených pod záštitou Slovenskej speleologickej spoločnosti.
V Borinskom krase evidujeme vyše 50 jaskýň z ktorých sú v súčasnosti najčastejšie navštevované a skúmané: jaskyňa Sedmička, Ananásová jaskyňa, Borinský jaskynný systém (systém jaskýň Stará Garda – Jubilejná – Majková), systém jaskýň Jazvečí hrad-Viktória a Silnického jaskyňa.
Najrozsiahlejšiu jaskyňu Borinského krasu predstavuje Borinský jaskynný systém, ktorý v súčasnosti zahŕňa 5 prepojených, pôvodne samostatných jaskýň – Horná, Stará a Stredná garda, Jubilejná a Majkova jaskyňa.
Možnosti nájsť pokračovanie systému sú stále reálne. Podľa prúdenia vzduchu sa stopovacími skúškami dokázala súvislosť jednak s neďalekou Líščou jaskyňou, ale aj so 400 m vzdialenou jaskyňou Sedmička. Prepojenie s týmito jaskyňami bude náplňou speleologického prieskumu v blízkej budúcnosti. Cieľom je vytvoriť najdlhšiu jaskyňu Malých Karpát, čo by sa podarilo spojením so Sedmičkou.
Významná jaskyňa Veľké Prepadlé začína vstupnou vertikálnou puklinou, ktorá po krátkej, horizontálnej, nízkej chodbe vyústi do mohutnej 15 m hlbokej Hlavnej studne s podzemným vodopádom. Jaskyňa je ukončená neprekonaným sifónom, za ktorým je ešte aspoň 2 km neprebádaných chodieb, než podzemné vody vystúpia na povrch v Limbašskom údolí.
Jediná väčšia jaskyňa, známa v súčasnosti, je v tomto krase Cajlanska jaskyňa o celkovej dĺžke cca. 70 metrov.
Vstup je v opustenom kameňolome, ktorý sa nachádza v strmom hrebeni medzi Hrubou dolinou a dolinou potoka Blatina. Pôvodne sa tu naisto týčili statné stalagmity, po ktorých ostali len žalostné zvyšky. Záverečné partie jaskyne sú vyzdobené menšími kvapľami, pizolitmi i heliktitmi. Jaskyňa dosahuje dĺžku 70,0m a hĺbku 19,8 m.
Mimo nej je však v Cajlanskom krase evidovaných ďalších 5 menších jaských, z ktorých minimálne 2 – Jaskyňa Pec a Braňov závrt poskytujú určité speleologické perspektívy do budúcnosti.
V starom opustenom kameňolome s Cajlanskou jaskyňou sa nachádza aj jaskyňa Tank, avšak táto je v centrálnej časti, výškovo asi v hornej tretine lomu. Vchod je výraznejší a vidieť ho aj z väčšej vzdialenosti.
Menšia jaskyňa – Pec, sa ukázala pri rozširovaní asfaltovej cesty Pezinok – Baba v polovici 60. rokov 20. stor. Nenápadný vchod je v pravom svahu doliny v smere na Babu len 2 m od cesty 150 m poniže odbočky na horáreň Rybníček.
Jaskyňa Braňov závrt sa líši tak polohou, ako aj charakterom od ostatných opisovaných jaskýň, ktoré sú relatívne blízko dna Hrubej doliny. Pomenovanie dostala podľa objaviteľa Branislava Baláža a polohy na dne krasovej jamy, odkiaľ sa Braňo do jaskyne prekopal.
Speleoškola, ako prvá ponúka jaskyniarske kurzy pre širokú verejnosť. Realizátormi tohto kurzu sú jaskyniarske kluby SPELEO Bratislava a Speleoklub Trnava, ktoré pracujú najmä na území Malých Karpát.
V rámci kurzu sa zažije účastník atmosféru, pri ktorej jaskyniar báda v jaskynnom prostredí a naučí sa viac o jaskyniach – o ich vzniku a ochrane!
Za spelológiou sa ukrýva nespočetne veľa aktivít, ako fotografovanie, či mapovanie jaskynných priestorov.
Program sa začína registráciou vo štvrtok ráno (8:00) , kedy účastníci dostanú podrobný program a inštrukcie. Odborný program bude rozdelený do 4 dní:
Súčasťou kurzu budú exkurzie do jaskýň Sedmička, Stará garda, Majkova, Veľké Prepadlé. Účastníkom bude zapožičaná výstroj – prilba s čelovkou, jaskyniarska kombinéza, opasok. Požadujú sa vlastné gumené čižmy a pracovné rukavice.
Po štvordňovom úspešnom absolvovaní kurzubude každému účastníkovi vystavený certifikát, ktorý mu bude umožňovať prihlásiť sa ako člen – čakateľ do jaskyniarskych skupín pracujúcich na Slovensku.
V rámci Speleo Bratislava sa v roku 2014 sformovala a pod vedením J. Blaha funguje speleopotápačská skupina, ktorej členovia potápačským prieskumom objavujú a dokumentujú jaskyne ako v samotnom Borinskom krase, tak i v iných krasových lokalitách Slovenska, ako napr. Slovenský kras, Brestovská jaskyňa atď.
Speleopotápanie je pre mnohých laikov veľká neznáma. Z predpony „speleo“ si vieme odvodiť, že ide o potápanie v jaskyniach. V čom je prínos takéhoto spôsobu skúmania jaskýň? V čom je speleopotápanie špecifické oproti bežnému potápaniu?
„Suchí“ jaskyniari pri prácach v jaskyniach často dospejú do bodu, keď narazia na sifón (pozn. náhle zúženie krasových podzemných priestorov, pri ktorom sa strop skláňa do tekutej výplne jaskyne). Jaskyniarov zaujíma, či po prekonaní sifónu je perspektíva skúmania ďalších „suchých“ jaskynných priestorov, či má jaskyňa pokračovanie. Speleopotápač vie zaplavené priestory preskúmať, zamerať a vyhodnotiť, či ide o krátky zaplavený priestor, alebo napríklad hlbokú studňu, ktorá nedáva suchým jaskyniarom nádej na pokračovanie voľných priestorov jaskyne.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Terénna základňa skupiny speleo Bratislava sa nachádza v chatovej oblasti Košariská nad obcou Borinka v Malých Karpatoch. Je situovaná v centre Borinského krasu s časovým rozostupom (pešým prístupom) 15 minút až 1 hodina od jaskýň. V rokoch 2010-2011 prebehla jej kompletná rekonštrukcia a základňa je nami navšetevovaná prakticky každý víkend.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
consectetur adipiscing elit. Ut ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
t elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
SPELEO Bratislava, ako aj všetci členovia klubu sú členmi Slovenskej Speleologickej Spoločnosti (SSS), v ktorej sa aj primerane angažujú v rámci účasti a organizácie podujatí, schôdz, výborov, či každoročného stretnutia jaskyniarov – Speleomítingu.
Bývalý predseda SPELEO Bratislava, Doc. RNDr. Peter Magdolen, PhD., v súčasnosti zastáva pozíciu člena výboru SSS.
Slovenská speleologická spoločnosť združuje záujemcov o poznávanie, výskum, dokumentáciu, registráciu a ochranu krasu a jaskýň. Založená bola v roku 1949 a v súčasnosti má na Slovensku vyše 900 členov. V krasových oblastiach s rozlohou približne 2 700 km2 evidujú jaskyniari vyše 8 000 jaskýň. Najdlhším na Slovensku je Demänovský jaskynný systém dlhý viac ako 50km a najhlbším je systém Hipmanových jaskýň v Nízkych Tatrách, ktorý dosahuje hĺbku 499 m. SSS je členom Medzinárodnej speleologickej únie. Výsledky jaskyniari publikujú v časopise Spravodaj SSS, v zborníku Slovenský kras a rôznych ďalších zborníkoch a publikáciách.
V správe jaskyniarskej skupiny SPELEO Bratislava je niekoľko desiatok jaskýň, z ktorých mnohé sa svojimi parametrami (hĺbkou, dĺžkou, polohou a pod.) radia medzi významné jaskyne Slovenskej Republiky.
Nižšie je výber najzaujímavejších jaskýň v správe SPELEO Bratislava zo 4 spomenutých krasových oblastí. O každej z nižšie uvedených jaskýň je možné získať ďalšie informácie po kliknutí na príslušnú fotografiu.
Speleologický prieskum bol v roku 2024 na patrične vysokej úrovni, aj keď nebol zaznamenaný významnejší objav. Aktivity v podzemí sa primerane venovali jaskyniam v Malých Karpatoch, v Belanských a Vysokých Tatrách. Čiastkové postupy sa dosiahli v jaskyni Sedmička a Horná garda, tiež v tatranských jaskyniach. Celkovo sa objavilo 121,5m nových priestorov. Členovia, čakatelia a priaznivci SPELEO Bratislava odpracovali v záujmových územiach skupiny v roku 2024 spolu 2002 hodín počas 113 akcií.
V jaskyni Sedmička sa pokračovalo v postupových prácach rozširovaním úzkej, takmer kolmej pukliny s prievanom v horných partiách jaskyne, ktorá by mala smerovať na Starú gardu. Postúpilo sa tu v náročných podmienkach asi 2m do hĺbky. V starých častiach jaskyne bol vytvorený nový okruh z Veľkého dómu cez Bludisko ku Svätyni a ten následne spriechodnený pre jaskyniarov i návštevníkov. V najnižších častiach jaskyne za Dómom emigrantov sa nepostúpilo kvôli zvýšenému vodnému stavu. Na jar sa pokračovalo v uzatváraní horného vchodu, keď sa tu osadili betónové skruže a vzápätí bola ťažobná jama zahrnutá zeminou a neskôr v skružiach osadený rebrík. V novembri bol konečne upevnený pozinkovaný poklop a tým bol horný vchod definitívne uzatvorený. Na lokalite sa vykonalo 17 akcií.
Naďalej sa kopalo v chodbe nad riečiskom v jaskyni Horná garda, kde sa hneď v januári ukázal strmý voľný priestor smerujúci nahor a naspäť. Nasledovalo kopanie hlineného svahu s minimálnym postupom dopredu. Upravila sa lanovku a vyvinuli sa nové kladky na pohyb vedier po lanovke. Odhadovaný postup v tejto chodbe je spolu 10m. Pracovalo sa aj v prítokovej pukline na riečisku, kde sa rozširovaním podarilo postúpiť 1,5m. V chodbe Pod vemenami sme identifikovali miesto s prievanom a následne objavili 10m priestorov v závalovej partii, ktoré vyústili v Strednej garde pred Komorou s krížom, čím sa vytvorilo nové prepojenie. Domerali sa komínové priestory nad riečiskom a aj v Dóme nebeského dažďa v celkovej dĺžke 64,5m. Z charakteristických priestorov jaskyne sa spravila fotodokumentácia. Celkovo sa tu uskutočnilo 10 akcií.
Na pracovisku Slnečná sonda sa odpracoval najväčší objem prác vyjadrený počtom hodín počas 15 akcií. Zo sondy sa vo vedrách vyťahovala hlina a kamene, v hĺbke 7m bola dosiahnutá fosílna úroveň s väčšími priestormi, kde sa chodby vetvia. Pokračovalo sa najmä v pravej vetve, kde bola dosiahnutá hĺbka 10m. Pre uľahčenie vyťahovania vedier sa najskôr osadila malá roštová plošina, neskôr prerobil systém kladiek a napokon vybudovala z hranolov a dosiek strmo sklonená dráha, po ktorej sa sedimenty vyťahujú vo valcových nádobách. Ku koncu roka sa v sonde ukázali prvé voľné pukliny, zatiaľ len pár cm široké.
Vyčistil sa vchod do jaskyne P-5 a na dne západnej vetvy sa zahájili rozširovacie práce s cieľom postúpiť ďalej, ale podarilo sa len prepojiť túto vetvu s východnou (spolu 4 akcie). Získal sa však pohodlnejší prístup na miesto odtoku, kde sa bude pokračovať v prieskume. Po septembrovej povodni je jaskyňa znovu neprístupná.
V systéme Zbojnícka jaskyňa – Maštaľ bola najprv vyčistená jaskyňa Maštaľ a na ďalšej akcii obnovené prepojenie so Zbojníckou. Tú sa začalo mapovať v programe Therion, mapovanie nie je ukončené. Portál a vstupné časti sa nafotili a neskôr aj ďalšie charakteristické partie Zbojníckej jaskyne. Spolu tu boli 4 akcie.
Pokračovalo sa v kopaní na dne centrálnej studne v jaskyni Notre Dame. Nakopaný materiál sa na viackrát vynášal na povrch. Bol zhotovený a nainštalovaný rumpál nad studňou s kľukou na vyťahovanie vedier, či bandasiek. Postúpilo sa asi 2m do hĺbky počas 12 akcií.
Dve akcie v jaskyni Vlčie jamy boli zamerané na fotografovanie podzemných priestorov, jedna na úpravu ponárajúceho sa toku na povrchu po povodni a jedna na kontrolu a úpravu systému zvedenia vody v jaskyni. Dve akcie sa venovali rozširovaniu Šinterskej jaskyni a postupu v nej smerom k Zbojníckej jaskyni, spojenie sa zatiaľ nepodarilo. V jaskynnom systéme Veľké Prepadlé sa vylepšilo vystrojenie Hlavnej studne. Dve akcie sa tiež uskutočnili na lokalite Pri lipke pod Notre Dame, kde sa rozšírením pukliny dostalo do rovnomennej jaskyne, dlhej zatiaľ 4m. Takisto boli dve akcie na vyznačenie chodníka a osadenie tabule k Prieleznej jaskyni. Po jednej akcii bolo v Jubilejnej jaskyni s postupom 1m, na lokalite Stará garda, kde sa opravil uzáver, Nová garda s úpravou odvodnenia, Trpaslíkov s odstránením dreva po povodni, Nezákonná s čistením úvodnej plazivky, Eksplo a Jazvečí hrad, kde sa pokúšalo vytvoriť novú therionovskú mapu a tiež v starej Ananásovej jaskyni, kde sa zo vstupných partií vypratali plastové rúry, železo a napadané lístie. V krase Devínskej Kobyly bola jedna akcia v jaskyni Šumienka venovaná jej fotodokumentácii.
V roku 2024 sa podarilo uskutočniť iba štyri výjazdy do Tatier, pričom však letný pobyt trval 16 dní. Pôsobilo sa hlavne v masíve Nového vrchu v Belanských Tatrách a v Javorovej doline vo Vysokých Tatrách. Určitý objav bol v Sedlákovej diere, kde sa podarilo zísť novú studňu a nájsť tak 35 nových metrov. V tejto jaskyni sa hlavne zameriavali staršie nedomerané úseky a celkovo sa predĺžila o 242m. Významne sa tiež upravil vchod a okolie, a vyčistil prístupový chodník od padnutých brvien. Celkovo sa tu odpracovalo najviac v oblasti: 6 akcií/196 hodín. V Belanských Tatrách sa ďalej pracovalo v jaskyni Súkozia (2 akcie), kde bol v zimných podmienkach vyschnutý sifón, čo sa využilo na postup 2m dopredu. V blízkej Havranej doline sa zaregistrovala nová jaskyňa Koleno a následnými prácami v nej sa postúpilo do vzdialenosti 6m od vchodu. V Javorovej doline vo Vysokých Tatrách bol hlavným pracoviskom systém Suchá–Mokrá diera a cieľom bolo obnoviť suché prepojenie medzi oboma čiastkovými jaskyňami prerušené závalom. Kvôli bezpečnosti sa vybudoval ochranný múrik a následne preniklo za zával. Spojenie sa stále nepodarilo, problém sa presúva na rok 2025. Súčasne s prácami v podzemí sa na povrchu našlo v decembri vytopené miesto nad vchodom č.9 a ďalší deň sa tu preniklo do krátkej jaskyne, o ktorej sa predpokladá, že je súčasťou systému a dostala pracovné označenie Vchod 10. Prepojiť sa pokúšalo aj jaskyne Živú, a Studenú dieru; na spojenie treba rozšíriť už menej než 1m. Po jednej akcii sa uskutočnilo aj v jaskyniach Skalný most, Ihličiaka (Belanské Tatry) a v jaskyniach Kostolík, Kamenné oči, nad Kolovou dolinou, Padnuté sánky a Bielovodka (Vysoké Tatry). Tieto akcie mali zväčša kontrolný charakter, ale zakaždým sa vyčistil prístup k jednotlivým jaskyniam, vymenili staré laná, ak bolo treba, prípadne urobila fotodokumentácia. Významný bol objav novej lokality s prievanom pri vyvieračke v Bielovodskej doline, kde sa na nasledujúcej akcii podarilo vstúpiť dovnútra a na tretej akcii jaskyňu nazvanú Zámocká zamerať v dĺžke 16m. Celkovo sa v Tatrách zaevidovalo 25 akcií. Činnosť tu prebieha v spolupráci s jaskyniarmi z iných skupín, konkrétne vypomáhali J. Tencer, J. Míšaný, K. Jindra, P. Holúbek, M. Oravec, E. Mikulášová, a E. Hordobágyová, ktorým tu vyslovujeme poďakovanie.
Začiatkom roka sa v krase Humenských vrchov navštívila jaskyňa Veľká Artajama a bolo tu rozšírené zúženie pred koncovou studňou, v ktorej sa potom ukotvil nový povrazový rebrík. Jeden člen vykonával prieskum v Myjavskej pahorkatine, kde zaregistroval novú jaskyňu Plošinka a nový vchod do inej, už známej jaskyne. Počas roka pôsobil člen M, Kučera v iných krasových územiach Malých Karpát, kde sa zúčastnil viacerých pracovných akcií so skupinami Trnava a Plavecké Podhradie. Tradične sa zúčastňovalo spoločných pracovných akcií s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie (Plavecká jaskyňa), so Speleoklubom Liptovský Mikuláš (Občasná vyvieračka v Červených vrchoch) a Speleoklubom Nicolaus (Demänovská dolina a Šarkania diera).
Dvaja členovia skupiny sa zúčastnili stretnutia amerických jaskyniarov Convention 2024 v Tennessee a navštívili jaskyne v okolitých štátoch vrátane Mamutej jaskyne v Kentucky. Traja členovia a čakateľka si turisticky pozreli nenáročné jaskyne na lokalite Padiš v Rumunsku a dvaja členovia pôsobili v Macedónsku počas celoslovenskej expedície do pohoria Jakupica.
Spolu so Speleoklubom Trnava sa v tradičnom júnovom termíne zorganizoval úspešný 13. ročník Speleoškoly pre verejnosť. Piatimi článkami sa prispelo do Spravodaja SSS. Členka skupiny pomáhala s organizáciou Speleomítingu. Viacero exkurzií sa urobilo pre turistov, chatárov, pre košických biológov, žiakov i pre rodinných príslušníkov. Jeden člen sa pravidelne zúčastňuje cvičení jaskyniarskej záchranky. Klub sa podieľa na monitoringu výskytu netopierov.
Peter Magdolen
V roku 2023 sme speleologickému prieskumu venovali menej času než v predchádzajúcich rokoch. Dôvodom boli práce na zveľadení základne, ale primerane sme sa venovali aj jaskyniam v Malých Karpatoch a v Tatrách. Čiastkové postupy sme dosiahli v jaskyni Sedmička a Horná garda, v Tatrách to boli jaskyne Javorovej doliny. Celkovo sme objavili 71 m nových priestorov. Členovia, čakatelia a priaznivci Spelea Bratislava odpracovali v záujmových územiach skupiny v roku 2023 spolu 1111 hodín počas 79 akcií.
Pokračovali sme v postupovým prácach v jaskyni Sedmička rozširovaním úžin v horných partiách jaskyne, ktoré by mali smerovať na Starú gardu. Tu sme v zimných mesiacoch objavili 35,5 m nových priestorov, ktoré sme na jar kompletne zamerali. Ďalej sme rozširovali komín s prievanom v najnižších častiach jaskyne za Dómom emigrantov, kde sme zaznamenali postup asi 4 m. Viacero akcií bolo venovaných zakresľovaniu profilov a výplní do mapy jaskyne, ktorú sme dokončili a odovzdali Správe slovenských jaskýň. Na jeseň sme zahájili uzatváranie horného vchodu, kde sa počas 5 akcií podarilo vybudovať debnenie a následne vybetónovať základovú dosku v hĺbke 3 m, na ktorú sa v ďalšom roku položia betónové skruže. Na lokalite sme dosiahli najväčší objem prác, konkrétne to bolo19 akcií.
V jaskyni Horná garda sme sprístupnili paralelnú chodbu nad riečiskom na pohodlnejší prechod, čo sa využilo pri exkurzii cez Speleoškolu. Neskôr sme takto vytvorený okruh zamerali v dĺžke 53 m. Pri sprístupňovaní a zameriavaní chodby sme objavili 8 m nových priestorov. V jesenných mesiacoch sme pokračovali vo výkopových prácach v chodbe s lanovkou nad riečiskom a postúpili tu o 2 m, pričom sme lanovku prerobili. Na tejto lokalite sme uskutočnili 9 akcií.
V Silnického jaskyni sme počas štyroch akcií rozširovali partie za Šajgalíkovým dómom, resp. za časťou Trasláreň; stále sme neprekonali Práčovňu, čo ostáva výzvou na rok 2024. Pokračovali sme aj v kopaní na dne centrálnej studne jaskyne Notre Dame. Nakopaný materiál sme na viackrát vynášali na povrch. Objem prác tu tvorilo 5 akcií. Zahájili sme výkopové práce na dne pukliny v jarku oproti Zbojníckej jaskyni. Puklina je v spodnej časti širšia, tento profil si udržuje smerom do hĺbky. Zo Slnečnej sondy, ako sme pracovisko nazvali, sme vyťahovali hlinu a nekrasové kamene, čím sme dosiahli hĺbku 3 m. Na pracovisku bolo 7 akcií. Obnovili sme práce na prepojení Jubilejnej jaskyne s Líščou v hĺbkovej úrovni -15 m. Postúpili sme tu 2 m v pukline s prievanom. počas 3 akcií. Dve akcie sme venovali úzkemu otvoru pri Zbojníckej jaskyni, ktorý sme rozšírili, čím vznikla nová jaskyňa pomenovaná Šinterská dlhá vyše 2 m. V jaskynnom systéme Veľké Prepadlé sme obnovili prepojenie medzi vchodmi J-1, P-2 a Trojkou. Po jednej akcii bolo v Majkovej jaskyni s cieľom dokončenia mapy Borinského systému a na lokalite Vlčie jamy, kde sme upravili odvodnenie vstupu. V Trávnikovej rodinnej jaskyni pracoval individuálne Ondrej Trávnik. Dve pracovné akcie a niekoľko exkurzií smerovalo do Cajlianskeho krasu, kde sme spriechodnili vchody do jaskýň Pec a Braňov závrt.
V roku 2023 sa podarilo uskutočniť šesť výjazdov do Tatier, v rámci ktorých sme pôsobili hlavne v Javorovej doline, a v masíve Nového vrchu v Belanských Tatrách. Určitý objav bol v Novej ére, kde sa podarilo nájsť puklinu s prievanom v Slienitej studni a postúpiť v nej 1 m, ako aj v jaskyni Skalný most, kde sa po prekopaní krátkeho úseku našlo 5 m voľných priestorov. V blízkosti Podspádov sme počas troch akcií pracovali v jaskyni Ihličiaka s postupom asi 3 m, ako aj na povrchovom pracovisku Fosílna vyvieračka, tu však bez postupu. V Novom vrchu sme ešte navštívili jaskyňu Starých objaviteľov, kde sme pokračovali v rozširovaní Šurkovej kapiláry a jaskyňu v Novom č.3, v ktorej sme vytvorili nové kotvenie a zhotovili fotodokumentáciu. V Belanských Tatrách sme tiež exkurzne navštívili Pastiersku priepasť. V Javorovej doline vo Vysokých Tatrách bol hlavným pracoviskom systém Suchá – Mokrá diera a cieľom bolo obnoviť suché prepojenie medzi oboma čiastkovými jaskyňami. Počas 4 akcií sa to nepodarilo, problém sa presúva na rok 2024. Tiež sme pracovali v Suchej diere v odbočke na najvyššie položenom mieste jaskyne pri vchode č.9. Prepojiť sme sa pokúšali aj jaskyne Živú, a Studenú dieru na spojenie treba rozšíriť ešte asi 2 m. V novej jaskyni Mankellova diera sme rozšírili puklinu a postúpili 2 m, tým sme tu práce ukončili. V masíve Kolového úplazu sme uskutočnili 4 povrchové akcie bez významnejšieho objavu. Celkovo sme v Tatrách zaevidovali 24 akcií, 382 hodín.. Činnosť tu prebieha v spolupráci s jaskyniarmi z iných skupín, konkrétne vypomáhali J. Tencer, J. Míšaný, E. Mikulášová, K. Jindra, A, Havel s Aničkou, P. Holúbek, P. Sliačan, J. Šurka a M. Olšavský, ktorým tu vyslovujeme poďakovanie. Mimo krasového územia zameral člen skupiny M. Klaučo banské diela pod vrcholom Kriváňa, najdlhšia zlatá baňa tu má 27,5 m.
Počas roka pôsobil člen M, Kučera v iných krasových územiach Malých Karpát, kde sa zúčastnil viacerých pracovných akcií so skupinami Trnava a Plavecké Podhradie. Dvaja členovia pokračovali vo výskume kryštálových jaskýň a v spolupráci s členmi Speleo Detva, Jaskyniarskou skupinou A. Vallu, SMOPAJ a Speleo Brezno navštívili a zdokumentovali viacero lokalít, niektoré opakovane (Kryštálová j. pod Rozsutcom, Starý Hrad, Jaskyne na Poludnici, jaskyne pri Valaskej). V závere roka sme navštívili kras Humenských vrchov, kde sme do jaskyne Veľká Artajama priniesli nový povrazový rebrík a rozpracovali zúženie pred koncovou studňou. Tradične sme sa zúčastňovali spoločných pracovných akcií s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie (Plavecká jaskyňa, Starý plášť), so Speleoklubom Trnava, a Speleoklubom Nicolaus (Pivnica v Rígli, Demänovská jaskyňa slobody), kde sme boli aj pri objavoch nových chodieb. Členka skupiny sa zúčastnila letnej školy vedeckého výskumu speleotém v Brazílii ako spoluorganizátor, iný člen celoslovenskej prieskumnej expedície do Severného Macedónska a ďalší člen sa pravidelne zúčastňuje cvičení jaskyniarskej záchranky.
Spolu so Speleoklubom Trnava sme v tradičnom júnovom termíne zorganizovali úspešný 12. ročník Speleoškoly pre verejnosť. Viacero exkurzií sme urobili pre turistov, chatárov, pre košických biológov, žiakov i pre rodinných príslušníkov. Významne sme zveľadili základňu v chatovej osade Košariská, keď sa podarilo vymurovať predsieň a prerobiť strechu, čím sme zastrešili celú pôvodnú terasu. Na prístavbe sme dokončili drevený obklad a natreli aj starý na celej chate. Ukončili sme aj vnútorné práce v predsieni. Podieľame sa na monitoringu výskytu netopierov.
Peter Magdolen
Rok 2022 možno považovať za štandardný z hľadiska objemu prác a výsledkov našej organizácie. Aktivity sme primerane venovali prieskumu v Malých Karpatoch a v´ Tatrách. Celkovo sme v Borinskom krase objavili 113 m nových priestorov a zamerali 134 m, v Tatrách to bolo 305 m objavov, z čoho sme zamerali 37 m. Členovia, čakatelia a priaznivci Spelea Bratislava odpracovali v záujmových územiach skupiny v roku 2022 spolu 2044,5 hodín počas 117 akcií.
Po sprístupnení horných partií jaskyne Sedmička novým vchodom v závere roku 2021 sme sa v zimných mesiacoch intenzívne venovali postupovým prácam v úzkych chodbách smerujúcim na Starú gardu. Úsilie bolo korunované úspechom koncom februára, kedy sme objavili okolo 60 m nových priestorov. Ďalšie práce už priniesli len čiastkové postupy v dĺžke 7 m. Prekopané a novoobjavené časti sme zamerali v dĺžke 78 m. Na jeseň sme obnovili práce v najnižších častiach za Dómom emigrantov, kde sme sa pustili do rozširovania komína s prievanom a postúpili v ňom 6 m dohora. V komíne sme osadili 4 stúpačky a tiež sme rozšírili prístupové chodby na riečisku pred pracoviskom. Na lokalite sme dosiahli najväčší objem prác, konkrétne to bolo 21 akcií.
Na jar sme pokračovali vo výkopových prácach v jaskyni Horná garda v chodbe s lanovkou nad riečiskom a postúpili tu o 4 m, pričom sa zmenil smer chodby. Pri zameriavaní komína nad touto chodbou sme objavili ďalšie priestory v najvyšších častiach v dĺžke 25 m. zatiaľ sme tu zamerali 56 m a jaskyňa tak dosiahla 431 m dĺžky.
V Silnického jaskyni sme rozširovali partie za Šajgalíkovým dómom, avšak stále sme sa nedostali do častí za Práčovňou, kde predpokladáme prepojenie so Sedmičkou. Tiež sme rozširovali Betónovú plazivku hneď za vstupom a významným počinom bolo osadenie nového oceľového uzáveru. Spolu sme tu odpracovali 5 akcií.
Práce na budovaní vchodu do Ananásovej jaskyni boli hlavnou náplňou letných mesiacov (16 akcií). Postupne sme dopravili na cestu pod jaskyňu štrk, stavebné drevo, plastové skruže a ďalší materiál, všetko sme od cesty ručne povynášali k jaskyni a tam vybudovali vstupnú šachtu. Tá je tvorená do výšky 2 m od dne železobetónovými múrmi, na ktoré nadväzujú plastové skruže obmurované betónom s oceľovou výstužou. Na povrchu je laminátová skruž uzavretá liatinovým kanálovým poklopom. Upravili sme aj okolie vstupu a odstránili nefunkčnú hrádzu. V Hlavnej studni jaskyne Veľké Prepadlé sme vybudovali trenažér jednolanovej techniky. Vymontovali sme mostík a roštové stúpačky, opieskovali ich, pozinkovali, resp. nanovo natreli a naspäť osadili. Pred jaskyňou sme inštalovali informačnú tabuľu. Obnovili sme činnosť v jaskyni Notre Dame po 30 rokoch. V studni sme osadili rebrík z lešenárskych rúrok a v nižších partiách jednoduché stúpačky. Vo vstupných častiach sme zhotovili lanovú dráhu. Z dna studne sme vyťažili bahnité nánosy a začali aj s ťažbou suchých sedimentov. Pri ťažbe sme využili aj zbíjaciu techniku a celkovo sme postúpili 2 m nižšie. Pracovali sme aj v jaskyni Stará garda na jej úplnom dne v hĺbke -97 m, odkiaľ sme vyťahovali štrk a sedimenty pomocou bandasky a zároveň sme odtokovú chodbu rozširovali. V jaskyni boli 2 akcie. Tri akcie sme venovali Zbojníckej jaskyni, resp. jej okoliu, keď sme tu najprv uskutočnili fotodokumentáciu podzemia a na jeseň osadili informačnú tabuľu. Po dve akcie sme uskutočnili v jaskyniach Líščia (čistenie a rozširovanie vchodu, zistenie vzdialenosti koncových častí od povrchu), Trpaslíkov (rovnaká činnosť) a Nová garda, kde sme vypratali ponor od veľkých zosunutých blokov. Jedna akcia bola vo Viktórii (osadenie mrežového uzáveru) a v Jubilejnej jaskyni (prechod systémom). Dokumentovali sme závrty nad Ligačovou chatou. V Trávnikovej rodinnej jaskyni pracoval individuálne Ondrej Trávnik a počas 12 akcií upravoval partie za vchodom, kde postúpil 5 m. V spolupráci s OSMJ sme pomáhali v ťažení piesku z Limbašskej vyvieračky. Z jaskyne Šumienka v Devínskej Kobyle sme vyhodnotili údaje datalogeru.
V roku 2022 sa podarilo uskutočniť sedem výjazdov do Tatier, v rámci ktorých sme pôsobili hlavne v Javorovej doline, ale aj v masíve Nového vrchu v Belanských Tatrách. Hlavný objav bol v Sedlákovej diere, kde sme v oblasti medzi Žabím koňom a Chodbou Podhradských našli odhadom 300 m nových priestorov. Tie sme dôkladne preliezli, ale ďalšie pokračovanie sme zatiaľ nenašli. Z týchto nových vecí sme zamerali zatiaľ 50 m. V tejto jaskyni sme uskutočnili 5 náročných akcií. V Novom vrchu sme ešte navštívili Súkoziu jaskyňu, kde sme dokončovali mapu zakresľovaním výplní a súčasne sme zistili, že vykopaná sonda spoľahlivo odvádza vodu do neznámych priestorov aj počas intenzívnej búrky. V Javorovej doline vo Vysokých Tatrách sme hlavne pomáhali potápačom okolo J. Blahu v prieskume Mokrej diery, kde sa spomenutému potápačovi podarilo prejsť vodnou cestou do Suchej diery aj s vynorením. V Suchej diere sme počas troch akcií pracovali v odbočke na najvyššie položenom mieste jaskyne pri vchode č.9, kde sme postúpili 1 m a tiež sme uvedený vchod spohodlnili. Popri potápačských aktivitách sme sa tu venovali dokumentácii malých jaskýň povyše hlavného systému. Dokreslili sme výplne a profily v malých jaskyniach Živá, Tunka a Ostrá diera a rozšírením pukliny prenikli do novej jaskynky Mankellova diera. Tú sme aj zamerali v dĺžke 4 m. V masíve Kolového úplazu sme uskutočnili 5 povrchových akcií, významnejší objav sa však nepodaril. Dôležitým aktom bola obnova vstupu do jaskyne Verných, kde sme odstránili drevenú konštrukciu a z gabiónov vybudovali počas dvoch akcií solídny vstupný areál. Celkovo sme v Tatrách zaevidovali 24 akcií. Činnosť tu prebieha v spolupráci s jaskyniarmi z iných skupín (Plavecké Podhradie, Trnava, Sp. Belá, Banská Bystrica, Košice, Ružomberok, Lipt. Mikuláš, OSJM a holštejnská skupina z Moravského krasu), ktorým tu vyslovujeme poďakovanie.
Počas roka pôsobil člen Cs, Igaz v Slovenskom krase, kde samostatne aj spolu s ďalšími členmi exkurzne navštívil viacero priepastí. Pracovná akcia na Malú Babiu horu bola pre zlé počasie neúspešná. Tradične sme sa zúčastňovali spoločných pracovných akcií s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie (Plavecká jaskyňa, Plavecká priepasť), so Speleoklubom Trnava, a Speleoklubom Nicolaus (jaskyňa v Malužinej, Šarkania diera, Pivnica v Rígli). Jeden člen sa pravidelne zúčastňuje cvičení jaskyniarskej záchranky.
Spolu so Speleoklubom Trnava sme v tradičnom júnovom termíne zorganizovali úspešný 11. ročník Speleoškoly pre verejnosť. Viacero exkurzií sme urobili pre turistov, chatárov, žiakov i pre rodinných príslušníkov. Pokročili sme v digitalizácii skupinového archívu. Podieľame sa na monitoringu výskytu netopierov.
Peter Magdolen
Aj rok 2021 patrí z jaskyniarskeho hľadiska pre našu organizáciu k tým úspešným. Vzhľadom na cestovné obmedzenia sme viac aktivity venovali Malým Karpatom a v Tatrách sme pracovali menej. Celkovo sme v Borinskom krase objavili 134 m nových priestorov, v Tatrách 27 m. Členovia, čakatelia a priaznivci Spelea Bratislava odpracovali v záujmových územiach skupiny v roku 2021 spolu 1807 hodín počas 100 akcií.
Už vo februári sme zistili lavínovými vyhľadávačmi priaznivú vzdialenosť 14,5 m v horných partiách jaskyne Horná garda od neďalekej jaskyne Stredná garda v časti známej ako Plánovaný dóm. Nasledovali práce na prepojení, počas ktorých sa neočakávane podarilo objaviť viac než 70 m nových priestorov vrátane Dómu uvoľnenia. Tieto priestory sme zamerali a na základe spresnenej mapy sme potom zavŕšili prepojenie dňa 26. 6. 2021. V jaskyni sme ďalej spriechodnili prechod na dno, keď sme v Rizikovej studni položili hliníkový rebrík a osadili niekoľko stúpačiek. V závere roka sme obnovili práce v chodbe s lanovkou nad riečiskom a vylezením komínu nad ňou objavili 20 m chodbu, ktorá vedie vo výške späť do Dómu nebeského dažďa. Zamerali sme nové objavy zatiaľ v dĺžke 85 m a jaskyňa tým dosiahla 375 m dĺžky. Na tejto lokalite sme uskutočnili 23 akcií.
Keď sme sa v polovici roka rozhodli, že vykopeme druhý vchod do jaskyne Sedmička, predpokladali sme práce na niekoľko rokov. Prvý výkop za pomoci malého bagra nastal 1. júla a do jaskyne sme sa z povrchu dostali po 16 akciách 6. novembra. Súčasťou otvárky bolo vyčistenie prístupovej cesty, vykopanie a zahádzanie vedľajšej sondy, vybudovanie lešenia a zhlobenie rebríkov do vstupnej šachty. Pri prekonávaní vertikálnej vzdialenosti 13 m sme využívali aj elektrickú zbíjačku. Po dosiahnutí prepojenia sme vnútorné studne zabezpečili lanom a vystrojili hliníkovými rebríkmi. V decembri sme začali prienikové práce v závale za Výstavnou sieňou v smere na Starú gardu s postupom zatiaľ 3 m. Tiež sme uskutočnili prvý traverz jaskyňou od starého vchodu. Na lokalite sme dosiahli najväčší objem prác, konkrétne 598,5 hodín počas 23 akcií.
Pri zisťovaní vzdialeností rôznych partií Hornej gardy od okolitých jaskýň pomocou lavínových vyhľadávačov sme zistili aj krátku vzdialenosť 3 m medzi dvoma chodbami v rámci Starej gardy. Následne sme počas dvoch akcií túto dĺžku prekonali a vytvorili tak okruh medzi Fragmentom meandra a priestorom Rum of ghost. Neskôr sme tento okruh využili počas exkurzných prehliadok. Pracovali sme aj na úplnom dne v hĺbke -97 m a v závere roku sme zamerali koniec Fragmentu meandra a prepojku, Tiež sme upratali okolie vchodu na povrchu. V jaskyni evidujeme 5 akcií.
Obnovili sme práce na ponore Nová garda povyše Hornej gardy (7 akcií). Na viackrát sme spevnili a navýšili hrádzu, vyskúšalo sme odvedenie vody aj s pomocou požiarnych hadíc. Vztýčili sme trojnožku, ktorú sme neskôr spevnili. Ťažbu do hĺbky skomplikovali voľné bloky po bokoch sondy. Tie sme kvôli bezpečnosti zhodili nižšie a postupne zlikvidovali. Postup do hĺbky je preto minimálny, avšak podstatne sa zväčšil profil sondy.
Nanovo sme natreli vchodové dvere do jaskyne Veľké Prepadlé J-1 a upevnili tu informačnú tabuľku. Vnútri v Hlavnej studni sme skontrolovali kotvenia, vymenili skorodované prvky a navrhli trenažér jednolanovej techniky hodín. Dve akcie sme venovali monitorovaniu a čisteniu závrtov na Okopanci povyše Gardového údolia, pričom bol prekopaný líščí brloh. Po jednej akcii sme uskutočnili v jaskyniach Líčšia, Eksplo a Vlčie jamy s čiastkovými postupmi. V Trávnikovej rodinnej jaskyni pracoval individuálne Ondrej Trávnik a počas dvoch akcií upravoval vchodové partie
Počas prísnych pandemických opatrení, keď bolo obmedzené cestovanie medzi okresmi sme uskutočnili 7 akcií v jaskyni Šumienka. Tak sme v januári a februári vypratali z hlavnej i z bočnej sieni pomocou lanovky množstvo materiálu a podstatne zväčšili objem jaskyne. V bočnej sieni sme prenikli plazivkou do nového priestoru, ktorý sme po sprístupnení a rozšírení nazvali Pandemická sieň. Jaskyňu sme zamerali v dĺžke 39 m. V strednej časti sme umiestnil datalogger zaznamenávajúci teplotu a vlhkosť.
V roku 2021 sa nám podarilo uskutočniť len tri výjazdy do Tatier, v rámci ktorých sme pôsobili viacej v Javorovej doline, než v masíve Nového vrchu v Belanských Tatrách. Čiastkový postup v Sedlákovej diere sme zaznamenali na konci južnej vetvy (4 m). Hlavným prínosom v tejto jaskyne je spriechodnenie skratky do Bivakového dómu, ktorou sa vynechá jedno zlanenie i traverz. Na Novom vrchu sme hľadali nové lokalitu na základe lidarovej mapy, našli sme len menej významné depresie. Vystrojili sme kotvami niektoré úseky v Škaredom žľabe a zhodnotili sme možnosti v lokalite Skalný most (A-1). Po jednej akcii bolo v Súkozej jaskyni, v jaskyni Starých objaviteľov a v Príležitostnej vyvieračke, všade bez výraznejšieho postupu. V Javorovej doline vo Vysokých Tatrách sme hlavne pomáhali potápačom okolo J. Blahu v prieskume Mokrej diery. Na tretej akcii sa tu podarilo vodnou cestou prepojiť jaskyňu so Suchou dierou. Popri potápačských aktivitách sme sa tu venovali dokumentácii malých jaskýň povyše hlavného systému. Zamerali sme menšie, dosiaľ nepublikované jaskyne Tunka diera a Ostrá diera a v poslednej sme prenikli do 20 m nových priestorov., Vchody do hlavných aj malých jaskýň sme pripojili na geodetickú sieť (JTSK). V masíve Úplazu sme navštívili jaskyňu Verných, kde sme nafotili dôležité časti, zhodnotili aktuálny stav rebríkov a skonštatovali zlý stav vchodu. Celkovo sme v Tatrách zaevidovali 17 akciíí, počas ktorých sme tu objavili 27 m a zamerali 38 m podzemných priestorov. Činnosť tu prebieha v spolupráci s jaskyniarmi z iných skupín (Plavecké Podhradie, Trnava, Sp. Belá, Banská Bystrica, Košice, Nicolaus, Ružomberok, Lipt. Mikuláš a OSJM), ktorým tu vyslovujeme poďakovanie.
V záujmovej oblasti na severnom Záhorí, resp. na Myjave, boli lokalizované a zamerané 2 jaskyne dlhé 27,5 a 3 m. Pracovná akcia spolu s jaskyniarmi z OS Orava viedla na Malú Babiu horu, kde sme zaregistrovali viacero malých jaskýň v pieskovcoch s dĺžkami 5 – 15 m. V závere roku sme v Slovenskom krase zamerali dosiaľ neregistrovanú Tibiansku jaskyňu (25,5 m). Tradične sme sa zúčastňovali spoločných pracovných akcií s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie, so Speleoklubom Trnava a Speleoklubom Nicolaus. Jeden člen sa pravidelne zúčastňuje cvičení jaskyniarskej záchranky.
Spolu so Speleoklubom Trnava sme v augustovom termíne zorganizovali úspešný 10. ročník Speleoškoly pre verejnosť. Viacero exkurzií sme urobili pre turistov, chatárov, žiakov i pre rodinných príslušníkov. V rámci starostlivosti o základňu sme upravili terén pred chatkou, vytvorili primerané parkovisko a nanovo vybudovali stôl a sedenie pod altánkom pri ohnisku. Podieľame sa na monitoringu výskytu netopierov.
Peter Magdolen
Hoci sa rok 2020 históriou zaznamená ako krízový, aktivita našej skupiny pokračovala na vysokej úrovni a dosiahli sme výsledky tak v Malých Karpatoch, ako aj v Belianskych Tatrách. Celkovo sme v Borinskom krase objavili 137 m nových priestorov a v Tatrách 92 m. Členovia, čakatelia a priaznivci Spelea Bratislava odpracovali v záujmových územiach skupiny v roku 2020 spolu 1654 hodín počas 109 akcií.
V prácach na dne jaskyne Horná garda sme kvôli nedostatočnému vetraniu nepokračovali, iba počas jednej akcii sme skúšali postúpiť v plazivke pred koncovou šachticou. V jarných mesiacoch sme sa venovali úprave vstupnej šachty. Stenu pod skružami tvorenú labilnými blokmi sme pomocou debnenia zmenili na solídny betónový múr. Následne sme pod múrom odstránili voľné balvany a začali sme pracovať na rozšírení prepojky, ktorou sa dá obísť Zubatá puklina. Rozširovanie sme ukončili až v novembri. Súčasne sme v skružiach osadili hliníkový rebrík. V lete sme tiež začali kopať chodbu v sedimentoch nad riečiskom a tu sme koncom roka nainštalovali lanovku. Súbežne s kopaním chodby sme pracovali na rozširovaní úzkej pukliny pod Studňou spravodlivých, kde sme v decembri prenikli do dómu s rozmermi približne 10 x 4 m pri výške 5 – 10 m. Priestor sme nazvali Venušin dóm. V závere roka sme v jaskyni zamerali 81,5 m chodieb, čím vzrástla dĺžka jaskyne na 283 m pri hĺbke 78 m. Za minulý rok bolo z toho objavených 34 m. Na tejto lokalite sme uskutočnili najviac prác – spolu 21 akcií.
Jaskyňa trpaslíkov sa po objave Šípkovej chodby a Autobusu v decembri 2019 stala hlavným pracoviskom v zimných mesiacoch. Postupne sme tu prenikli do ďalších priestorov (Bicyklová sieň, Suchý zips, Motorový priestor, Studňa s lanom). Priebežne sme úzke partie rozširovali. Koncom februára sme hľadali možnosť prepojenia s jaskyňou Sedmička pomocou lavínových vyhľadávačov. Najbližšie miesta sú od seba vzdialené 25 m cez skalný masív a od spájania jaskýň sme upustili. Jediným postupovým miestom ostalo dno jaskyne, kde sme na najnižšom mieste uskutočnili štyri akcie. Jaskyňu sme kompletne zamerali a dosiahla dĺžku 121 m a hĺbku 23 m. Z meračských údajov vyplýva, že v r. 2020 sme tu objavili 60 m chodieb. V jaskyni sme pracovali len v prvej polovici roka a bolo tu 16 akcií.
Postupové práce sme zahájili aj v jaskyni Stará garda v označenom mieste pri Dóme v prechode, kde sme pred časom zaregistrovali merkaptán z jaskyne Sedmička. Podarilo sa objaviť novú sieň (Covidová) a ďalej sme pracovali v odbočkách z nej, všetky sú však ukončené závalmi. Nové priestory sme zamerali v dĺžke 36 m. Natreli sme novým náterom uzáver jaskyne a rebrík vo vstupe. Vo februári sme zamerali jaskyňu Eksplo v dĺžke 14 m a pripravili na ťažobné práce. Tie nastali v marci a apríli. Počas nich sme dosiahli postup 5 m, pričom sa ukázali pukliny s prievanom. Dve akcie sme uskutočnili v Silnického jaskyni a dostali sa tak po viac než 20 rokoch do Šajgalíkovej sieni. Pred jaskyňou Jazvečí hrad sme upravili lezecký trenažér. V Strednej garde sme sa neúspešne pokúsili o druhé prepojenie do Dómu prieskumníkov a vo vstupe sme nainštalovali dva rebríky. Jednou akciou sme v Majkovej jaskyni postúpili o 1,5 m v pukline z Kunej chodby. Oproti kameňolomu sme otvorili novú sondu (Vševedova). Individuálnym pracoviskom Ondreja Trávnika ostáva Trávnikova rodinná jaskyňa s 10 akciami.
V roku 2020 sme pôsobili najmä v masíve Nového vrchu v Belanských Tatrách. Objavy sa podarili v Sedlákovej diere, kde sme sa zamerali na okolie Obslužnej chodby. Postúpili sme tu na dvoch miestach dohora s cieľom dostať sa na povrch. Cieľ sa nepodarilo naplniť, avšak našli sme tu 62 m chodieb. Priestory sme zamerali, taktiež aj koniec Severnej vetvy s najnižším miestom jaskyne. Sedlákova diera tak dosiahla 2025 m dĺžky pri denivelácii 168 m. Druhou hlavnou lokalitou bola Súkozia jaskyňa., kde sme mali 5 akcií. Jaskyňu sme zamerali (dĺžka 49 m, hĺbka 22 m) a pripojili na súradnicovú sieť. Pokračovali sme vo výkopových prácach na dne, podarilo sa postúpiť 13,5 m v blatom vyplnenej nízkej chodbe s ozvenou. Tiež sme uľahčili zostup osadením stúpačiek a prekotvením lana. Povrchový prieskum okolia na základe lidarovej mapy priniesol objav dvoch malých jaskýň (Mladoženáčova a Nová pustovňa). Tie sme zamerali (dĺžky 2,5 m, resp. 14 m) a zamerali sme aj jaskyne nájdené rok predtým (Priepasť nihilizmu – 6,5 m a Príležitostná vyvieračka – 10 m). Prieskum prebiehal aj v Ihličiakovej jaskyni, kde sme dve akcie vyťahovali sedimenty z nízkej chodby, ktorá sa neprielezne zužuje. Jedna akcia prebehla v Jaskyni starých objaviteľov, kde sme v spolupráci s liptovskými jaskyniarmi pôsobili na dne a rozširovali ústie Šurkovej kapiláry.
Vo Vysokých Tatrách sme sa zamerali na systém Suchá – Mokrá diera a okolie, kde sme pomáhali v potápačskom prieskume vedenom J. Blahom z OSJM. Popri potápaní sme fotograficky zdokumentovali voľné aj zatopené priestory v oboch jaskyniach systému. Súvisiacu jaskyňu Studená diera sme postupne zamerali v dĺžke 65,5 m pri denivelácii 11 m. Povrchový prieskum sme uskutočnili v masíve Jahnencov, Úplazu a v Jahňacom kotli, avšak nové jaskyne sme nenašli. Podarilo sa lokalizovať Skorušinovú jaskyňu, ktorú našiel W. W. Wišniewski pred viac ako 30 rokmi. Celkovo sme v Tatrách zaevidovali 20 akciíí, počas ktorých sme objavili 86 m a zamerali 258 m podzemných priestorov. Činnosť tu prebieha v spolupráci s jaskyniarmi z iných skupín (Plavecké Podhradie, Banská Bystrica, Košice, Nicolaus, OSJM a Demänovská dolina), ktorým tu vyslovujeme poďakovanie.
V našom záujmovom území Cajliansky kras sme uskutočnili viacero povrchových akcií, jednu aj spoločnú so Speleoklubom Trnava. Venované boli lokalizácii a dokumentácii závrtov v krasovom systéme Piesok-Rybníček, ktorý je prekrytý kremencami. V novej záujmovej oblasti na severnom Záhorí podniká člen M. Ševčík. Lokalizoval a zameral tu 8 jaskýň (7 v Brančských bralách -. Myjavská pahorkatina, 1 v Chvojnickej pahorkatine) so sumárnou dĺžkou 48 m. Tradične sme sa zúčastňovali spoločných pracovných akcií s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie (Plavecká jaskyňa, Plavecká priepasť), so Speleoklubom Trnava (Peterská priepasť, Vajsáblova priepasť, Vápenický závrt), a Speleoklubom Nicolaus (Samova diera). Jeden člen sa pravidelne zúčastňuje cvičení jaskyniarskej záchranky.
Peter Magdolen
V prípade záujmu o činnosť v jaskyniarskej skupine Speleo Bratislava nás môžete osobne navštíviť na adrese Lodenica UK – Centrum univerzitného športu, Botanická 7, Bratislava, každú stredu od 18.30 do 20:00 h, prípadne priamo na Základni SPELEO Bratislava v chatovej osade Košariská v katastri obce Lozorno (Košariská 4100, 900 55 Lozorno), v čase pracovných akcií (väčšinou v sobotu).
Ideálne je však najskôr sa informovať emailom, prípadne telefonicky.
Predseda
Tel.: +421 908 983 646
Email: petersevo@gmail.com
Kontakt pre exkurzie, Člen výboru, Člen výboru SSS
Tel.: +421 904 141 186
Speleopotápanie
Tel.: +421 918 110 013
Kontrolór
Tel.: +421 905 386 241
Člen výboru
Člen výboru
Tel.: +421 904 143 564
Člen výboru
Tel.: +421 903 504 013
Tajomník
Podporiť občianské združenie 2% z daní je možné vyplnením príslušného tlačiva s uvedením nasledujúceho prijímateľa
Podporiť činnosť združenia je možné aj príspevkom na účet združenia na základe nasledujúceho QR kódu
Copyright (c) 2025 SPELEO Bratislava