Začiatok organizovanej speleologickej činnosti v okolí Bratislavy sa datuje do roku 1946, kedy z iniciatívy stredoškolského profesora Karola Silnického vzniká jaskyniarsky krúžok združujúci študentov a amatérskych záujemcov o jaskyne. Ich pracovnou oblasťou sa stáva údolie Prepadlé v Malých Karpatoch, kde sa snažili nájsť veľký jaskynný systém začínajúci ponormi Stupavského potoka v hornej časti doliny a končiaci sa vyvieraním podzemných vôd pri osade Medené Hámre nad obcou Borinka. V tomto území známom ako Borinský kras bolo v začiatku pôsobenia jaskyniarskeho krúžku známych 5 jaskýň. Ako hlavné pracovisko si jaskyniari zvolili jaskyňu Trojuholník.
Koncom 50. rokov prichádza do Borinského krasu skupina profesionálnych jaskyniarov pod vedením Jána Majka a v priebehu roka hľadajú jaskyne na desiatich pracoviskách. Zo štyroch významnejších jaskýň, ktoré tu našli, zabezpečili vchod len do jednej (pracovisko č. 7), čo je dnešná jaskyňa Sedmička. Dobrovoľní jaskyniari im pomáhali a po odchode profesionálov pokračovali v prieskume, najmä v Sedmičke.
Aktivita jaskyniarskeho krúžku ale postupne upadala, obnovila sa až spoluprácou s trampmi, ktorí v Borinskom krase usporiadali v r. 1969 tábornícku školu zameranú na jaskyniarstvo. Účastníci táborníckej školy sa po jej skončení s vervou pustili do prieskumu a keď sa obnovovala Slovenská speleologická spoločnosť (SSS), vstúpili do nej ako Oblastná skupina SSS č. 20 Bratislava. Jej prvým predsedom sa stal Ing. Ivan Cebecauer.
V prvej polovici 70. rokov jaskyniari z OS 20 dosiahli viacero úspechov. Prenikli do jaskyne P-2 vo Veľkom Prepadlom, postúpili v Riečnej jaskyni, v Sedmičke a značnú aktivitu venovali prieskumu podzemia hradu Červený kameň. Vrcholom tohto obdobia bolo usporiadanie celoslovenského podujatia Jaskyniarsky týždeň v auguste 1975 na Košariskách pri Borinke.
Ďalšia vlna aktivity nastala začiatkom 80. rokov príchodom mladej generácie jaskyniarov, vtedy ešte študentov z bratislavských stredných a vysokých škôl. Podarilo sa im objaviť jaskyňu Vlčie jamy a preniknúť do nových častí jaskýň Silnického a Veľké Prepadlé. Po spoločenských zmenách v 90. rokoch sa zmenila aj organizačná forme jaskyniarov a z Oblastnej skupiny č. 20 sa stalo občianske združenie SPELEO Bratislava s právnou subjektivitou. V teréne sa obnovilo staré pracovisko č. 3 Majkovej skupiny, čím sa preniklo do jaskyne Stará garda. Ďalšie objavy pribudli v Jubilejnej jaskyni. Jaskyniari zo SPELEO Bratislava začali v r. 1992 pôsobiť aj vo Vysokých Tatrách v oblasti Javorovej doliny a od r. 1995 aj v Novom vrchu v Belianskych Tatrách.
Vysokú aktivitu si jaskyniari udržujú aj v novom storočí, každoročne uskutočňujú 80–100 pracovných akcií. V prvej dekáde odkúpili do vlastníctva drevenú chatku v chatovej osade Košariská, ktorú v r. 2010 prebudovali na solídnu murovanú základňu. Rozsiahle objavy v jaskyniach Majkova a Stará garda vyústili do ich prepojenia v r. 2012 a o dva roky neskôr pripojili aj Jubilejnú jaskyňu, čím vznikol Borinský jaskynný systém. Podobne sa podarilo prepojiť aj jaskyne J-1 a P-2 vo Veľkom Prepadlom. V súčasnosti má SPELEO Bratislava vyše 40 členov a patrí k oporám Slovenskej speleologickej spoločnosti.
| Predseda | Obdobie |
|---|---|
| Mgr. art. Peter Ševčík | 2024 – súčasnosť |
| Ing. Pavol Červeň | 2014 – 2024 |
| Doc. RNDr. Peter Magdolen, PhD. | 1991 – 2014 |
| Ľudovít Varjú | 1988 – 1991 |
| RNDr. Vladimír Nosko, CSc. | 1986 – 1988 |
| Ing. Ivan Cebecauer (1. predseda OS) | 1969 – 1986 |
| prof. Karol Silnický (vedúci jaskyniarskeho krúžku) | 1946 – 1969 |