| Jaskyňa | Dĺžka (m) | Hĺbka (m) | Stav platný k |
|---|---|---|---|
| Borinský jaskynný systém | 2900,0 | 120,0 | 2020 |
| Veľké Prepadlé | ?? | ?? | 2020 |
| Sedmička | ?? | ?? | 2020 |
| Silnického jaskyňa | ?? | ?? | 2020 |
| Ponor Trpaslíkov | ?? | ?? | 2020 |
| Viktória a Jazvečí Hrad | ?? | ?? | 2020 |
| Notre Dame | ?? | ?? | 2020 |
| Jaskyňa Troch Vchodov | ?? | ?? | 2020 |
| Sovia jaskyňa | ?? | ?? | 2020 |
| Staré Hájne | ?? | ?? | 2020 |
Autor: Peter Magdolen
Územie severne od obce Borinka, v ktorom vystupujú vápence, vytvára typ krajiny s charakteristickými črtami označovanú ako krasová krajina, skrátene kras. Vápence sú druhohorného, presnejšie jurského veku, bývajú buď laminované, alebo brekciovité, niekedy aj masívne a sú relatívne čisté. Preto boli v minulosti hojne ťažené na vápno, o čom svedčí veľké množstvo vápenných jám, kde sa priamo v teréne vápno pálilo. Neskôr v polovici 20. storočia sa ťažba sústredila v kameňolome (lom Prepadlé) a vápenec sa lanovkou dopravoval do Stupavskej cementárne, kde sa z neho vyrábal cement. Iná vlastnosť čistých vápencov je ich čiastočná rozpustnosť vo vode, čo v prírode vedie k vytváraniu krasových javov – škrapov, závrtov, ponorov, krasových prameňov, jaskýň a priepastí. Škrapy sú v Borinskom krase zriedkavé, ale závrtov je pomerne dosť, evidujeme ich 44. Špecifická poloha vápencov, ktoré sú obkolesené vyššie položenými nekrasovými horninami – hlavne slieňmi, kremencami a žulami bratislavského masívu vedie k tomu, že z okolitých svahov stekajú vodné toky, ktoré keď narazia na vápencové podložie, ponárajú sa dovnútra a vytvárajú riečne jaskyne.
Takto vznikol jaskynný systém Veľké Prepadlé, začínajúci ponorom pod kótou Banské a podobne sú vytvorené aj jaskyne v severnom svahu vrchu Okopanec, ktoré sú prepojené do Borinského jaskynného systému, ako aj jaskyňa Vlčie jamy v južnom svahu Okopanca. Vody zo severnej časti Borinského krasu, ktoré vtekajú do Veľkého Prepadlého prechádzajú popod hlavný hrebeň a vystupujú na povrch vo východnej časti Malých Karpát v Limbašskej vyvieračke. Vody v južnej časti Borinského krasu sa ponárajú v okolí chatovej osady Košariská a vyvierajú v najjužnejšej časti krasu vo vyvieračke Medené Hámre, ktorej vody sú zachytené do stupavského vodovodu. Jaskynné chodby, ktorými preteká voda v spodnej časti krasu sú takmer úplne zatopené a dostať sa do nich môžu len jaskynní potápači. Tí v Riečnej jaskyni, nachádzajúcej sa tesne nad vyvieračkou, prekonali pod vodou 40 m dlhý zatopený úsek (sifón) a po vynorení zastali pred ďalším sifónom.
Nad aktívnymi jaskyňami s vodnými tokmi sú staršie úrovne, v ktorých vznikali jaskyne skôr (staršie štvrtohory) a dnes sú často vyplnené hlinou, či inými sedimentmi. Z týchto fosílnych jaskýň treba spomenúť Zbojnícku jaskyňu, ktorú opísal už Matej Bel a viaže sa na ňu povesť o poklade, ďalej jaskyňu Notre Dame, kde je 15 m hlboká priepasť a jaskyňu Trojuholník, kde sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus). Ďalších asi 20 fosílnych jaskýň je menších, majú však erózne tvary, ktoré svedčia o ich riečnom pôvode. Významná jaskyňa Veľké Prepadlé začína vstupnou vertikálnou puklinou, ktorá po krátkej horizontálnej nízkej chodbe vyústi do mohutnej 15 m hlbokej Hlavnej studne s podzemným vodopádom. Jaskyňa je ukončená neprekonaným sifónom, za ktorým je ešte aspoň 2 km neprebádaných chodieb, než podzemné vody vystúpia na povrch v Limbašskom údolí. Celkovo je v Borinskom krase evidovaných vyše 50 jaskýň, viacero z nich je prepojených do jaskynných systémov.
Autor: Peter Magdolen