Text na základe článku uverejneného v Spravodaji SSS 4/2023, autor: Peter Magdolen
Je to najväčšia jaskyňa Cajlianskeho krasu a zrejme aj najdlhšie známa. Vstup je v opustenom kameňolome, ktorý sa nachádza v strmom hrebeni medzi Hrubou dolinou a dolinou potoka Blatina . Prístup do kameňolomu je od Pezinka v smere na sedlo Baba, keď sa za odbočkou k horárni Rybníček pokračuje ďalej na Babu a po 200m sa tesne pred spustnutou tehlovou stavbou zahne doprava . Úvodná časť lomu je takmer nepriechodná pre mladý stromový porast a kriaky, neskôr sa však otvorí skalnatý terén. Jaskyňa je v ľavej časti lomu, asi 3–5m od hornej hrany, treba sa k nej dostať strmým štrkovým svahom. Vchod je vidieť až po vyjdení hore svahom, je v stene zjavne poznamenanou ľudskou činnosťou, takže časť jaskyne bola v minulosti odťažená.
Za pomerne malým vchodom (1x1m) sa otvorí mohutnejší priestor so zvyškami krasovej výzdoby. Pôvodne sa tu naisto týčili statné stalagmity, po ktorých ostali len žalostné zvyšky. Dno vstupného priestoru strmo klesá do nadväzujúcej chodby, ktorá vytvára rozmerný meander. Vo vstupnom priestore sú tiež po stranách rímsy a tie vo výške pokračujú nad klesajúcou chodbou horizontálne, čím vytvárajú torzo horizontálnej chodby ukončenej závalom. Zostup strmo upadajúcim meandrom si vyžaduje istú opatrnosť, na viacerých miestach treba prekonať 1,5–2,5m vysoké stupne, než sa zíde na horizont s vysintrovanou podlahou.
Tu sa zmení charakter jaskyne, ďalšie priestory sú generálne nízke, postup je možný zväčša kolenačky alebo plazením. Kritické miesto je medzi mer. bodmi 14 a 15, v plazení tu prekáža veľký balvan a prejsť týmto zúžením si vyžaduje určitú zručnosť. Záverečné partie jaskyne sú vyzdobené menšími kvapľami, pizolitmi i heliktitmi. Za mer. bodom 17 sa jaskyňa rozvetvuje, obe vetvy sa zužujú a po 3–4m už sintrová výplň neumožňuje ďalší postup. Na začiatku pravej vetvy je plytké jazierko s kryštalickými agregátmi.
Jaskyňa dosahuje dĺžku 70,0m pri denivelácii 19,8m. Užitočnou činnosťou by v budúcnosti mohlo byť rozšírenie vchodu, ktorý je zasutený následkom ťažby kameňa. Pri tom je možné očakávať nálezy stôp starších návštevníkov, čo by mohlo potvrdiť identitu s Belom opísanej jaskyne. V blízkosti jaskyne stálo navyše stredoveké opevnenie, ktoré sa viacerí bádatelia snažili stotožniť s Pezinským hradom, avšak seriózny archeologický výskum toto vyvracia a išlo len o lokálnu strážnu fortifikáciu, navyše je jej značná časť zničená kameňolomom (Farkaš 2014).
Autor: Peter Magdolen