Text na základe článku uverejneného v Spravodaji SSS 3/2005, autor: Peter Magdolen
V minulom čísle Spravodaja sa objavil článok od nášho člena Igora Filla, v ktorom podrobne opisuje lokalitu Staré Hájne v Borinskom krase. Jeho príspevok si však žiada doplniť niekoľko faktov, resp. poopraviť niektoré mylné údaje.
Podrobný geologický prieskum tu vykonal Dušan Plašienka v polovici 80. rokov a zverejnený je v záverečnej správe Geologického ústavu SAV (Maheľ a kol., 1986). Jeho hlavným výsledkom je geologická mapa borinskej jednotky medzi Mariankou a Medvedím údolím v mierke 1:10 000. Túto mapu, resp jej generalizáciu nachádzame vo všetkých novších geologických prácach a je pravdepodobné, že bude aj podkladom novej mapy Malých Karpát, ktorej vydanie sa pripravuje na rok 2009. Podľa Plašienkovej práce je Borinský kras naviazaný na jurské a čiastočne triasové vápence borinskej jednotky, ktorá sa skladá zo štyroch súvrství – súvrstvia Prepadlého, súvrstvia Korenca, mariánskeho súvrstvia a súvrstvia Somára. Dosiaľ známe jaskyne sa nachádzajú v súvrství Prepadlého, kde hlavnou horninou sú borinské vápence, čo je ustálený odborný termín pre masívne alebo hrubolavicové sivé, často páskované až laminované vápence liasového veku v Malých Karpatoch. V susedstve s borinskými vápencami sú okrajovo ďalšie krasovatejúce karbonáty, a to brekciovité a organodetritické jurské vápence. V borinských vápencoch sa ešte vyskytujú ostrovy strednotriasových vápencov a dolomitov, ktoré vyvolávali časté diskusie o ich pôvode. Plašienka ich považuje za olistolity, teda zosunuté horninové bloky, ktoré sa sem dostali z nadložia počas tvorby súvrstvia. Všetky tieto krasové horniny vystupujú na povrch v súvislom páse medzi Košariskami a Medenými Hámrami s dĺžkou 3km a šírkou 150–600 m. Na tomto pruhu je založený vlastný Borinský kras, nazvaný aj systém Košariská–Medené Hámre s vlastnou hydrológiou. Okrem tohto systému sa do širšieho Borinského krasu zahŕňa aj systém Prepadlé–Limbach. Je tiež naviazaný na súvrstvie Prepadlého, tu je však prekryté súvrstvím Somára a na povrch vystupuje len v ostrovoch borinských vápencov v okolí ponorovej jaskyne Veľké Prepadlé a pri Limbašskej vyvieračke.
Nižšia pravdepodobnosť výskytu väčšej jaskyne západne od údolia Prepadlé vyplýva aj z ďalších faktov. Doteraz známe jaskyne vo vlastnom Borinskom krase ležia v ľavom (východnom) svahu údolia. Je to dané hlavne sklonom vrstiev, ktorý je všeobecne na JV, a teda vody sa tu ponárajú v tomto smere. Dve jaskyne sú výnimkou – Prielezná jaskyňa, čo je 4m dlhá troska vo vápencovom torze, a úplne vykopaná 30m dlhá Trávnikova rodinná jaskyňa v najsevernejšej časti, ktorá patrí k fosílnym horizontálnym jaskyniam. Doklad o malom rozsahu borinských vápencov v pravom svahu poskytuje aj samotný borinský kameňolom, ktorý vo vrchných vrstvách zasahuje brekcie s nízkym obsahom vápenca, čo aj bolo dôvodom, prečo ťažba postupovala paralelne s údolím a sledovala tak kvalitnejšie vápence.
Nižšia pravdepodobnosť výskytu väčšej jaskyne západne od údolia Prepadlé vyplýva aj z ďalších faktov. Doteraz známe jaskyne vo vlastnom Borinskom krase ležia v ľavom (východnom) svahu údolia. Je to dané hlavne sklonom vrstiev, ktorý je všeobecne na JV, a teda vody sa tu ponárajú v tomto smere. Dve jaskyne sú výnimkou – Prielezná jaskyňa, čo je 4 m dlhá troska vo vápencovom torze, a úplne vykopaná 30 m dlhá Trávnikova rodinná jaskyňa v najsevernejšej časti, ktorá patrí k fosílnym horizontálnym jaskyniam. Doklad o malom rozsahu borinských vápencov v pravom svahu poskytuje aj samotný borinský kameňolom, ktorý vo vrchných vrstvách zasahuje brekcie s nízkym obsahom vápenca, čo aj bolo dôvodom, prečo ťažba postupovala paralelne s údolím a sledovala tak kvalitnejšie vápence.
Bežná jaskyniarska činnosť sa začala na Starom Hájnom 23.3.2003 vykopaním predbežnej sondy. Práce tu prebiehali celú jar a leto 2003, presný priebeh je zrejmý z pripojenej chronológie. Posledné akcie v roku 2003 si už vyžadovali prítomnosť viacerých ľudí, ktorí by posúvali ťažený materiál celou úzkou koncovou chodbou naspäť do väčšieho priestoru. Pri prechode do koncovej zvislej pukliny hrozili pádom visiace voľné bloky. Štuchaním do nich sa jeden z nich pohol, klesol niekoľko decimetrov a teraz bráni priestupu. Obťažnosť likvidovania voľných stropných balvanov v úzkom priestore, ako aj obmedzené možnosti na ukladanie materiálu nás viedli k vytvoreniu novej sondy v blízkosti pôvodnej. Pre starú sondu sa zaviedlo označenie Staré Hájne 1 a nová získala pracovné pomenovanie Prezidentská riť (Staré Hájne 2). Dôvodom názvu je dátum začatia aktivity – práve vtedy boli voľby prezidenta (I. Gašparovič).
Sondu sme začali hĺbiť v susednom závrte. Tento závrt patrí v Borinskom krase k najvýraznejším, má priemer asi 30m a hĺbku 10m. Na jeho dne sa nachádza skalná plocha, pozdĺž ktorej sme kopali do hĺbky. Už pri prvých výkopových prácach sa ukázali malé dutiny, ktoré napĺňali kopáčov optimizmom. Nadšenie schladilo daždivé počasie, ktoré zapríčinilo zosunutie dvoch stien nezapaženej sondy. Bahnitý materiál sme museli vyťahať znovu. Sondu sme boli nútení na ďalšej akcii zapažiť. Paženie vyriešil Peter Čarný, ktorý získal väčšie množstvo vyradených plechových dverí a tie spolu s lešenárskymi rúrkami spoľahlivo slúžia ako lešenárske dielce doteraz. Pracovné nasadenie počas roka 2004 je viditeľné vo forme 6m hlbokej šachty s pôdorysom 2x2m. Dno sondy je už prakticky v skale, pukliny vyplnené blatom nie sú rozmermi po vyčistení prielezné. K slovu musí prichádzať vŕtacia technika, ale denné postupy sú malé. S objavmi v jaskyni Veľké Prepadlé tu koncom leta 2004 aktivita utícha.
Rok 2005 priniesol nové pracovné lokality. Zdá sa, že Staré Hájne definitívne osirelo. Bola by to však škoda. Už aj vzhľadom na doteraz vynaložené úsilie. Obe sondy je určite možné prepojiť, vzdialenosť medzi nimi je na povrchu približne 50m. S novými technológiami je možné postupovať aj cez stropný zával v Starom Hájnom 1. Prieskum v jednotke je momentálne ohrozený chátrajúcim vstupom, bolo by ho treba zabezpečiť podobne ako v dvojke, či natrvalo betónovými skružami, ako je užitočným zvykom v Borinskom krase. V súčasnej dobe je otázne financovanie úpravy vchodu, keďže ide o regulárnu jaskyňu (dĺžka 36,6m, hĺbka 17,5m), ale ťažko nájsť dôvod, pre ktorý by možní investori uvoľnili požadovanú sumu. Takto má Staré Hájne najväčšiu šancu zaradiť sa do novej kategórie – pochované jaskyne Borinského krasu, kam už patria sondy Podrajd, Čisto, Stratená dcéra a Ponor československo-sovietskeho priateľstva, svojho času všetky považované za dôležité jaskyne.
Staré Hájne 1 – rok 2003
Dátum – Činnosť – Dosiahnutá hĺbka
23.03. úvodné sondovanie -0,75m
29.03. hĺbenie medzi blokmi -3m
30.03. likvidovanie dnových balvanov -3,5m
12.04. rozširovanie sondy -3,5m
18.04. rozširovanie sondy -3,5m
19.04. rozširovanie sondy -3,5m
26.04. sondáž do hĺbky -4,5m
.05. rozširovanie a hĺbenie -5,5m
.05. ťaženie veľkých skál -6,5m
08.05. hĺbenie, stavba lešenia -7m
10.05. rozrušovanie skalných blokov -7,3m
11.05. hĺbenie, rozrušovanie -7,6m
17.05. ťažba do hĺbky -8m
24.05. strieľanie blokov -8,5m
25.05. postup horizontálnou puklinou -8,5m
07.06. postup horizontálnou puklinou -8,5m
14.06. postup horizontálnou puklinou -9m
15.06. postup horizontálnou puklinou -9m
20.06. nahliadnutie do väčšieho voľného priestoru -9,5m
21.06. rozširovanie prístupu do dómu -9,5m
11.07. zostup do voľnej pukliny -14m
12.07. sondovanie na dne pukliny -14m
19.07. zapaženie sondy na dne, hĺbenie -16m
20.07. horizontálne rozširovanie na dne -16m
16.08. objav 10 m mierne klesajúcej pukliny -17m
23.08. postup 1 m horizontálne -17,5m
29.08. prelezenie ku koncovej šachte, práca v závale -18m
20.09. zameranie povrchovej situácie, posun závalu -17,5m
21.09. zameranie jaskyne -17,5m
Pracovníci (za menom počet akcií): Ančák 6, Blusk 1, Čarný 19, Červeň 11, Drahošová 4, Ďurka 10, Ďurková5, Fillo 24, Hadriová 1, Hrdličková 4, Juris 1, Kazmer 4, Klačanský 2, Magdolen 17, Mitro 1, Moravanský 1, Nevařil 13, Sliva 3, J. Trávnik 1, O. Trávnik 3, Vojta 3, Závodný 1.
Staré Hájne 2 (Prezidentská riť) – rok 2004
03.04. vyhĺbenie úvodnej sondy -2m
18.04. rozširovanie sondy -1,8m
08.05. neúmyselné rozšírenie profilu -1,5m
15.05. transport paženia, vybudovanie konštrukcie -1,5m
29.05. postup do hĺbky -2,5m
12.06. zosilnenie paženia, čistenie sondy -2,5m
13.06. ťaženie bahnitých sedimentov -3m
26.06. strieľanie balvanov na dne -3,5m
27.06. rozrušovanie kameňov, ťažba sutiny -4m
10.07. rušenie balvanov, hĺbenie -5m
17.07. kopanie blata a malých kameňov -5,3m
25.07. rušenie kameňov a blokov -5,8m
04.09. rozširovanie šachty novou metódou -5,7m
13.11. ťaženie materiálu, príprava na zimu -6m
Pracovníci (za menom počet akcií): Ančák 7, Ančáková 4, Čarný 13, Čermák 1, Červeň 5, Dočolomanský 1, Ďurka 1, Ďurková 1, Juris 1, Kučera 3, Magdolen 9, Moravanský 1, Mucha 12, Nevařil 3, Sliva 1, Vašková 1, Vojta 1.
Maheľ M., Klukan B., Putiš M., Plašienka D., Marko F., 1986: Stavba malokarpatského kryštalinika a jeho mezozoického obalu. Výskumná správa, GÚ SAV Bratislava, s. 39 – 69.
Plašienka D., 1987: Litologicko-sedimentologický a paleotektonický charakter borinskej jednotky v Malých Karpatoch. Mineralia slov. 19 (3), s. 217 – 230.
Tento článok by nebol vznikol, ak by autor predchádzajúceho príspevku o Starom Hájnom bol prístupný kritike a uznal viaceré výhrady. Napriek tomu oceňujem jeho snahu a svieži štýl bez odborných termínov, čo sa zhoduje so širokou čitateľskou obcou nášho Spravodaja. V záujme ľudí spätých s Borinským krasom si však považujem za povinnosť poskytnúť viacej využiteľných faktov a presnejšie mapky.
Autor: Peter Magdolen