SPELEO Bratislava

Notre Dame

Jaskyňa Notre Dame stále vzdoruje

Text na základe článku uverejneného v Spravodaji SSS 3/1999, autor: Peter Magdolen

Snaha zísť na riečisko podzemného systému v Borinskom krase núti už niekoľko generácii jaskyniarov z Bratislavy a okolia zakladať a hĺbiť sondy na mnohých, často zdanlivo beznádejných miestach. Takto sa na rad dostala aj jaskyňa Notre Dame, keď výkopové práce v nižšie položených lokalitách nepriniesli vytúžené ovocie, a hoci ani tu sme nezaznamenali úspech, nádej postupu stále pretrváva.

Jaskyňa sa nachádza v ľavom svahu údolia Prepadlé, 5km severne od obce Borinka. K jaskyni sa najjednoduchšie dá dostať po asfaltovej ceste z Borinky smerom na rekreačnú oblasť Košariská, keď sa za borinským kameňolomom asi 50m pred ostrou stoosemdesiatstupňovou zákrutou odbočí doprava do strmého svahu k výraznému otvoru v päte 15m vysokej skalnej steny. Vchod, ktorý je vidno z cesty, má skutočné rozmery 3x2m a nadmorskú výšku 426m. Ľahký prístup bol a stále je príčinou častej návštevy jaskyne, najmä turistami i trampami, ktorí v nej zanechávajú rôzne stopy a predmety. Väčší vstupný priestor a úzka stúpajúca chodba hneď pri vchode, vytvárajú dobré podmienky na kladenie ohňa, pretože unikajúci dym sa nehromadí vo vnútri jaskyne, ale uniká komínom von.

Prvá etapa sondovania

Staršie generácie jaskyniarov nejavili o túto lokalitu výraznejší záujem a jedinou aktivitou bolo jej zameranie v januári 1981. Myšlienka sondážnych prác vznikla u aktívnych členov počas vojenskej služby na jar r.1986, avšak realizácia musela počkať až do jari 1987, kedy sme 8.3. začali s hĺbením úzkej sondy na dne vtedy trojmetrovej studne. Po dvoch akciách sme dosiahli hĺbku sondy 4,5m a zároveň jej pevné dno. Logicky sme rozhodli vytiahnuť sedimenty v celom profile studne, čo sa začalo diať v zimnom období 1987/88. Notre Dame sa stala obľúbeným zimným pracoviskom a každú zimu až do r.1991 sa tu pod vedením vedúceho L.Varjú ťažili sedimenty, čím vznikla monumentálna studňa hlboká 10m o priemere 2-3m. Technické denníky z tých čias hovoria o veľkom počiatočnom nápore. Vybudovala sa plošina z lešenárskych rúrok a pomocou kladiek, vedier a fúriku sa za akciu vyťažilo 40–50 fúrikov zeminy. Práce postupne ustávali pre prirodzené prekážky, keď štrkovitá výplň začala byť stmelená sintrom do ťažko rozbíjateľných kôr a platní, ale aj vďaka psychickej vyčerpanosti pracujúcich. Zdalo sa, že jaskyňa je odložená ad acta, avšak prišla jar 1994 a z nedostatku iných pracovísk sa dostala na pretras aj Notre Dame, s cieľom definitívne rozhodnúť jej perspektívnosť.

Tlaková skúška

Hádky o možnom pokračovaní jaskyne a teda aj o ďalšom sondovaní malo vyriešiť naplnenie studne vodou. Tento postup sa už raz osvedčil v jaskyni Sedmička, kedy tlak vodného stĺpca prerazil cestu do nových priestorov na dne Bahennej chodby. Na rozdiel od Sedmičky, vedľa ktorej tečie potok, sa jaskyňa Notre Dame nachádza vyše 80m od dna údolia s vodným tokom. Pre skupinových technokratov nič nie nemožné. Podstatou veci sa stala dohoda s miestnymi hasičmi z Borinky. Na náš návrh preskúšať požiarnu techniku zareagovali pozitívne a zobrali ho ako výzvu. Jaskyniarska akcia skombinovaná s požiarnickým cvičením sa uskutočnila 12.3.1994. Prvým nutným predpokladom úspechu akcie bol dostatočný zdroj vody. Vďaka marcovému termínu bolo v potoku vody dosť, aby ale čerpadlo spoľahlivo fungovalo, museli sme vybudovať hrádzu. Veľkolepé vodné dielo malo plochu okolo 10m2 pri výške hate lm a aby voda nepresakovala, dno pokrývali igelity. Tu treba poďakovať aj spriateleným jaskyniarom so sesterskej skupiny Plavecké Podhradie, ktorí sa akcie zúčastnili. Po napustení hrádze a naťahaní asi 150m požiarnych hadíc ku vchodu do jaskyne hasiči uviedli čerpadlo do chodu. Stará mašina síce vydávala statočný hluk, voda však do jaskyne netiekla. Podrobným šetrením sme zistili, že čerpadlo tlačí vodu do výšky len 75m. Keď sme poslednú hadicu odpojili, voda ešte slabým prúdom vytekala. Do jaskyne to bolo pár výškových metrov. Kde sa stala chyba? Hasiči tvrdia, že čerpadlo vytlačí do 100m a na tlakomeri je skutočne ešte veľká rezerva. Nakoniec sa nejako podarilo hasičom pridať plyn a zvýšiť tlak a voda začala prúdiť do studne. Nie tým typickým gejzírom ako vidno v televízii, ale aj tak by sa studňa behom 2-3 hodín mala naplniť. Čerpali sme bezmála 5 hodín a stále nebolo vidieť hladinu. Vyčerpaní z čakania sme čerpanie ukončili a zišli do studne. Hladina bola len 2m od dne, z čoho sme usúdili, že voda stačí odtekať drobnými puklinami. Po týždni, keď sme studňu prešetrili, bolo už na dne len blato a žiadne vymyté pukliny.

Druhá (posledná) etapa sondovania

Tlaková skúška problém nevyriešila. Stále je možnosť, že za hlinitou zátkou sú voľné priestory, kam voda pomaly odtekala. Najprv sme boli rozhodnutí aspoň vytiahnuť blato z dna, či pod ním nie je znak pokračovania. Blato sme vytiahli a postupne aj sedimenty pod ním. Ťaženie zeminy opäť znepríjemňovali sintrové vrstvy a ani ručné ťahanie vedier so stále väčšej hĺbky nepridávalo chuť do práce. Len z akejsi nostalgie sa tu ešte po štyri zimy uskutočnilo spolu 10 akcií. Od tlakovej skúšky sa dno posunulo o 4m hlbšie a pri poslednom zameraní tam stálo 0,6m hlboké jazero.

Opis jaskyne

Za výrazným vchodom jaskyňa horizontálne pokračuje 6m dlhou sieňou, z ktorej vybieha niekoľko chodieb. Prvá vpravo strmo stúpa, vracia sa a vychádza na povrch 2m povyše hlavného vchodu. Ku koncu siene odbáča doprava druhá chodba, po 3m sa zúži do mimoriadne tesnej plazivky, ktorá tiež vyúsťuje na povrch. Preplaziť sa ale cez ňu môžu len ozaj nevyvinutí jedinci (autor v mladom veku). V priamom smere prechádza sieň do užšej chodby, prerušenej po 3m masívnou centrálnou studňou. Nad ňou chodba ešte pokračuje, zatáča na SV a končí sa po 5m, keď strop klesne k sedimentom na dne. Zo vstupnej siene vybieha ešte jedna chodba doľava. Je nízka, prístupná len plazením v dĺžke 6m. V polovici je prepojka s centrálnou studňou. Centrálna studňa je dominantou jaskyne. Celková súčasná hĺbka je 15m. V hĺbke 10m je náznak horizontu, odtiaľ už studňa neklesá úplne kolmo a profil sa zúži na 2x1m. Na terajšom dne pokračovanie smeruje do strany v smere na JV, čím sa začína vytvárať bočná chodba. Z naznačeného horizontu v -10m stúpa na juh puklina, v ktorej badať sintrovú výzdobu. Ďalšia výzdoba v jaskyni nie je, ak za ňu nepovažujeme nástenné kresby mamutov a prepichnutých sŕdc vo vstupnej sieni.

Blízke jaskyne

Bralo, v ktorom je jaskyňa Notre Dame, obsahuje ešte niekoľko krasových útvarov. Istý význam majú tri menšie jaskyne a tu sa núka ich opísanie. Prvou je Odpadková jaskyňa. Jej vchod je 3m vľavo od j. Notre Dame. Je to vlastne len vyznievajúca puklina, no svojou dĺžkou 5,4m spĺňa kritéria pre jaskyňu.

Druhým útvarom je Puklinová jaskyňa pri Notre Dame s vchodom vzdialeným 7m od Notre Dame vľavo. Od hlavného vchodu s rozmermi 0,5×2 m pokračuje vysoká chodba s horizontálnym dnom 2m dovnútra, potom sa dno prudko zdvíha a chodba sa mení na puklinový komín. Dĺžka jaskyne je 6m, koncový bod je od bodu vo vchode o 5m vyššie, čo zároveň predstavuje aj deniveláciu. Vznik jaskyne úzko súvisí s tektonickou poruchou v smere SZ-JV, ktorá je korózne rozšírená na súčasný stav. Hoci sa na dne dá kopať, ťažko tu predpokladať akúkoľvek zmysluplnú prácu.

Tretím podzemným priestorom je jaskyňa Nora. Vchod má kruhový tvar s priemerom 0,6m a nachádza sa vpravo od Notre Dame 10m v rovnakom skalnom útese. Za vchodom sa chodba mierne rozširuje a rozvetvuje. Pravá vetva sa zatočí doľava a ešte viac rozšíri na akýsi dómik. Jeho výška 1,2m umožňuje pohodlné posedávanie. Chodba je ukončená na pohľad kompaktnou stenou, zrejme sú to ale len sintrom pretvorené sedimenty. Ľavá vetva sa po dvoch metroch znova rozdvojuje. Doľava klesá úzky neprielezný meander a doprava sa horizontálna chodba takisto úži vďaka starým sintrom. Badať tu však prievan, čo dávalo nádej na postup. Pri vytvorení spoločnej mapy s jaskyňou Notre Dame sa nepochybne ukázala tušená súvislosť, ktorá sa neskôr aj dokázala, keď si jaskyniari z oboch jaskýň v tomto mieste podali ruky. Na praxou uznávané spojenie je treba prebiť asi 0,5m hrubé sintre v strope a bude to predmetom jednej z budúcich akcií. Jaskyňa sa tak stane časťou Systému Notredamských jaskýň s dĺžkou viac než 130m. Zatiaľ má Nora 13,5m pri denivelácii 1,5m.

Autor: Peter Magdolen